Korzak (Vulpes corsac)
Manul (Otocolobus manul)
Panda červená (Ailurus fulgens fulgens)
Arasari Humboldtov (Pteroglossus inscriptus humboldti)
Kukabura obrovská (Dacelo novaeguieneae)
Vretenica severná (Vipera berus)
Prvoodchov líšiek korzak v ZOO Košice
V Zoologickej záhrade Košice chováme samicu, ktorá sa narodila 01.03.2020 a doviezli sme ju zo ZOO Hluboká v októbri 2021. O rok neskôr, v septembri 2022 sme doviezli aj samca (*14.04.2022) zo Zoo Dierenpark Zie.
Spajanie samca so samicou bolo bezproblémové a dopadlo úspešne. Dňa 9. apríla 2025 pri pravidelnej dennej kontrole bolo počuť zvuky mláďat. Vychádzali spod búdy. Tá je položená na zemi, ktorú bežne používali dospelé jedince ako úkryt. Ale 09.04.2025 bola pod búdou vyhrabaná nora a z nej sa ozývali zvuky. Správanie samice bolo voči ošetrovateľom normálne, prišla sa nažrať a následne sa schovala pod búdu. Každým dňom boli zvuky mláďat intenzívnejšie. Kŕmna dávka sa postupne navyšovala. Samica si kŕmenie brávala pod búdu.
V máji sme mohli pozorovať prvé odvážné mláďatá vo výbehu. Narodili sa štyri. Samica sa so samcom o nich vzorne starala. Krmivo, ktoré sme podali samica nabrala do papule a chodila zahrabávať na viac miest po výbehu. Následne vydala povel a mláďatá mohli hľadať a žrať. Odchov prebehol bez komplikácii. O mláďatá sa vzorne starali obidvaja rodičia.
Vetrinárne úkony sme vykonali 26. marca aplikáciou trvalého označenia mláďat, určenia pohlavia 2,2 a vakcináciami.
Prvoodchov manulov (Otocolobus manul) v košickej ZOO
V chove máme samicu Alani (*13.05.2019) a samca Aysena (*23.3.2022), ktorého sme doviezli v marci 2023.
Vo februári 2024 sme otvorili spojovací tunel, ktorý spája voliéru samice a samca. Samec sa postupne so samicou spoznávali. Nakoľko samec ešte nebol pohlavne dospelý vedeli sme, že s odchovom v roku 2024 veľmi počítať nemôžeme. V roku 2025 sme s prichádzajúcim obdobím ruje znova zopakovali otvorenie spojovacieho tunela. Tunel sme tentokrát uzatvorili až 3. mája.
V júni sme očakávali pôrod u samice nakoľko dochádzalo k zmene správania. Pri rannej kontrole sme dňa 18.06.2025 našli samicu schovanú v búdke, ktorú sme pred pôrodom vystlali senom.
Samica mala schované krásne mačatá o počte tri jedince. Samica rešpektovala svojich ošetrovateľov. V tomto období sme dali navýšiť kŕmnu dávku a pozorovaním správania samice sme ju upravovali. Mačatá rástli a boli v dobrej kondícii. Matka Alani sa o nich vzorne starala.
Koncom júla sa ich dalo pozorovať ako vykukujú z búdky pod dohľadom matky. Začiatkom augusta sa už pohybovali po výbehu. Prvá veterinárna kontrola, vakcinácia a určenie pohlavia prebehlo v auguste a následne opakovane v septembri. Pri určovaní pohlavia sme zistili, že samica porodila dvoch samcov a jednu samičku.
Prvoodchov pán červených v ZOO Košice
Pandy červené chováme od roku 2020, kedy k nám na odporúčanie koordinátora dorazili dvaja súrodenci Thimpi a Deang (*23.06.2019) zo Zooparku Chomutov. Jeden z bratov Thimpi odišiel v máji 2024 do zoo v Spojenom kráľovstve. Toho času chováme pár samca Deanga a samicu Nerissu (22.06.2022), ktorá k nám dorazila v decembri 2023 zo Zoo Lodž . Po spojení samice so samcom došlo k zmene správania v postavení jedincov. Nakoľko máme velmi dobrý vzťah ošetřovatel – samica pravidelnou palpačnou metódou sme vedeli určiť, že sa chystá pôrod. Dňa 03.06.2025 bolo bruško samice v tvare hrušky a bradavky boli krásne naliate.
Samici sme do obidvoch búdok nachystali hobliny a ona sama si tam vystlala búdku s bambusom. Ráno 04.06.2025 pri kontrole sme pozorovali mláďatá schované so samicou v búdke. Pri poobedňajšej kontrole nám samica ukázala mláďatá o počte 2 ks. Nerissa sa ukázala ako vzorná matka, ktorá sa o mláďatá príkladne stará. Mláďatá ležali vždy vedľa seba. V období mesiacov jún, júl boli vždy v búdke a vonku nevychádzali. Samica Nerissa ich sem tam vzala do papule a prenášala z jednej do druhej búdky. Ale väčšinu obdobia si držala mláďatá v jednej z búdok, ktorá bola viac vzdialenejšia od ľudí. Dňa 31.8. sa začali mláďatá pohybovať po výbehu, ale pod dohľadom matky. Nerissa im nosila konáriky bambusu do búdky, kde začínali postupne konzumovať pevnú potravu vo forme bambusu. Prvú veterinárnu kontrolu s určením pohlavia (pár), čipovanie a povinnú vakcináciu sme vykonali v septembri.
Prirodzený prvoodchov arasari Humboldtových (Pteroglossus inscriptus humboldti) v ZOO Košice
Pár arasari Humboldtových (Pteroglossus inscriptus humboldti) s neodstaveným mláďaťom bol k nám privezený z úradne zadržaného nelegálneho chovu v júli 2024. Kŕmna dávka bola nastavená podobne ako u tukanov veľkozobých (Ramphastos toco), s chovom, ktorých, máme skúsenosti. KD je zložená prevažne z ovocia, ktorého značnú časť tvorí papája, samozrejme aj toto je upravované podľa ročného obdobia. Ako doplnok k ovociu bol pridávaný gél pre ručný odchov mláďat tukanovitých vtákov. Pri odchove mláďat boli podávané argentínske šváby (Blaptica dubia). Žiadny iný hmyz rodičia neprijímali. Počas celého odchovu ale aj mimo neho sú podávané vitamíny a minerály od Psittacusu, soluble calcium supplement, probiotiká.
Rodičia bez problémov mláďa dokŕmili a odstavili v našom zariadení v zoo. V júli 2025 bol pár premiestnený do samostatnej voliéry, v ktorej bola nainštalovaná hniezdna dutina. Trvalo iba 10 dní, pokiaľ si zvykli a začali navštevovať hniezdnu dutinu, hneď na začiatku vynosili všetku podstielku, ktorá im bola ponúknutá a samica začala tráviť väčšinu času vo vnútri dutiny. Nastávajúce dni vylietala von len počas upratovania a kŕmenia. Samec často vlietal do dutiny za samicou. Nikdy nebolo pozorované párenie. Dňa 26.06.2025 bolo počuť z dutiny hlas mláďaťa. KD sme prispôsobili potrebám mláďatka, keďže sa vonku zdvihli teploty, bolo treba podávať ovocie dvakrát denne čerstvé. Živočíšnu zložku sme zabezpečili podávaním švábov. Múčne červy a zophobasy sme neskrmovali, pretože majú ťažko stráviteľný obal (kutikulu) pre mláďatá. KD sa zvyšovala podľa potreby priebežne. Mláďa rýchlo rástlo a dožadovalo sa stále častejšie potravy, zvýšený bol aj počet švábov na deň. Na 31 deň od vyliahnutia bolo vidieť prvýkrát siluetu mladého jedinca v otvore dutiny. O tri dni neskôr sa už ukázalo v otvore a na 41. deň bolo nájdené vo voliére na zemi. Počas ďalších dvoch dní sme ho vkladali späť do dutiny, keďže bolo opakovane vonku na podlahe voliéry. Ďalšie dni sme boli už len pozorovateľmi. Videli sme, že skúšalo prijímať ovocie z misky na zemi, ktorá tam bola pre tento prípad, čo sa ukázalo ako opodstatnené. Na 43. deň bolo na konári pred dutinou, približne päť dní trvalo, kým sa mladý vták rozlietal a začal s rodičmi skúšať aj sám navštevovať misky s potravou. Skúšky DNA na určenie pohlavia potvrdili, že je to samička. Prikrmovaná bola obomi rodičmi do 53. dňa, v tom čase sme už si boli istí, že samica má novú znášku.
30.08.2025, to je na 64 deň od vyliahnutia prvého mláďaťa sa v dutine ozývalo mláďa z v poradí druhej znášky. Dvakrát bolo skontrolované a 18.10. vyletelo z dutiny.
Tento nádherný malý tukaník je podľa databázy ZIMS chovaný iba v ZOO Košice a v jednej inštitúcii v Severnej Amerike.
Prvoodchov kukabury obrovskej (Dacelo novaeguineae) v ZOO Košice
Samca kukabury sme priviezli do košickej zoo v roku 2018 zo ZOO Krakow a samicu o štyri roky neskôr zo ZOO Brno.
Novo vytvorený pár od začiatku harmonizoval, boli zaznamenané prvé pokusy o párenie, ale k hniezdeniu nikdy nedospeli, napriek tomu, že mali k dispozícii hniezdnu búdku.
Ako krmivo vtákom podávame dospelé myši, potkanie holíčatá, rôzne druhy hmyzu a vitamíny Nekton S a Nekton MSA. Počas kŕmenia mláďat rodičmi podávame živú potravu.
V októbri 2024 bol pár premiestnený na zimovisko s možnosťou výletu do vonkajšej voliéry. Vo vnútornom priestore sme nainštalovali hniezdnu búdu v tvare nory v čase, keď bol spozorovaný zvýšený vzájomný záujem oboch vtákov. Samec začal kŕmiť samicu, ktorá sa začala častejšie zdržiavať v búde. O týždeň neskôr už bola v búdke prvá znáška v počte tri vajcia. Inkubácia vajec prebiehala bez akýchkoľvek problémov, zmena nastala len v tom, že budúci rodičia, a to hlavne samec urputne bránil svoje územie. Prvé mláďa sa začalo ozývať presne v čase, ktorý vypočítali ošetrovateľky. Rodičia sa vzorne o potomka starajú. O dva dni neskôr sa vyliahlo druhé mláďa. V búde ostalo ešte jedno vajíčko, z ktorého sa o päť dni neskôr vyliahlo tretie mláďa. V ten istý deň bolo nájdené najstaršie mláďa mimo hniezda. Ošetrovateľka ho včas našla a vrátila do búdky.
Pravdepodobne väčší váhový rozdiel zapríčinil, že najmladšie mláďa sa do nasledujúceho dňa stratilo. KD sa postupne navyšovala, potomkovia rýchlo naberali na váhe. Približne o štrnásť dní neskôr už boli mláďatá celkom pekne operené. O ďalších desať dní už skúmali okolie z otvoru búdky. V tomto čase začal byť samec agresívny voči samici, a preto bol oddelený, kontakt s rodinou ale nebol prerušený, delila ich sklenená stena. Na 25. deň bolo prvé mláďa vyletené z búdky a pozorovalo okolie z bydla. Ďalší deň vyletelo aj mladšie mláďa. Nastal nám menší zdravotný problém keď sme zistili, že jedno z mláďat je na zemi a nechce sa hýbať. Ukázalo sa, že je prekŕmené a následne musela byť upravená KD. Problém bol včas zaznamenaný, vďaka tomu aj riešený, podávaním Citroenzymixu a sa stav rýchlo zlepšoval. O týždeň neskôr sme všetky vtáky vypustili spoločne do vonkajšej voliéry. O niekoľko dní samec musel byť opäť oddelený, pretože začal napádať samicu. Po pár dňoch boli všetky štyri vtáky premiestnené do iného prostredia. Vzťahy medzi rodičmi sa urovnali veľmi rýchlo. Skúška DNA na určenie pohlavia potvrdila, že mláďatá sú dve samičky, ktoré boli na jeseň posunuté do Zoo v Taliansku.
Odchov vreteníc severných (Vipera berus) v ZOO Košice
- Odchov – 28.7.2022 , 8 ks, odchytené do 11-stky. 6.9. 1 eutanázia (krivá), 12.10.2022 2ks úhyn, 29.10.2022 a 21.12.2022 úhyn 1 ks
- odchov 21.8.2023 – 12 ks – 26.5.2024 1úhyn a 7.1.2025 1 úhyn
- odchov 5 ks 2024
- odchov 1.8.2025 19 ks
Vretenica severná Vipera berus
ZOO Košice začala s chovom vretenice severnej (Vipera berus) 22.8.2019, kedy sme dostali mladú samicu z Natura servis s.r.o. Stala sa tak prvým obyvateľom novootvorenej vonkajšej expozície pre obojživelníky a plazy. O rok neskôr, 19.11.2020 sme dostali darom zo ZOO Praha dvoch samcov a tri samice. Tieto boli umiestnené v zázemí, keďže kvôli klimatický podmienkam ich nebolo možné umiestniť do vonkajšej expozície. 25.2.2025 sme kvôli kanibalizmu prišli o jedného samca. Druhý samec bol preventívne oddelený, keďže bol menší ako samice. Na jar 2021 boli všetky umiestnené vo vonkajšej expozícii. Vo vonkajšej expozícii sme nezaznamenali žiadne problémy a aj zimovanie prebieha bez strát. Kŕmené boli holíčatami potkanov a malými myšami. Podávaná potrava bola upravená na primeranú veľkosť a obohatená vitamínovo-minerálnymi doplnkami. Vonkajšia expozícia je vybavená zimoviskom, ktoré má veľkosť cca 1 x 1 metra hĺbku niečo viac ako 1 meter. Zimovisko je vyplnené rôznym materiálom ako sú kamene rôznej veľkosti, kusy dreva, suché lístie, aby vznikli prirodzené dutiny. Priestor je prekrytý doskami a zeminou. Vchod do zimoviska zabezpečuje kus drenážnej rúry s priemerom 10 cm, aby sa náhodou nezasypal. Vchod je prekrytý veľkým plochým kameňom kvôli maskovaniu. V expozícii sú vysadené pôdokryvné rastliny, zakrslá borievka a malé druhy okrasných tráv. Taktiež sú tam rôzne veľké kamene, veľký dutý peň a miska s vodou. K dispozícii je aj výhrevný kameň, ale nikdy sme ho nepoužili. Expozícia je členitá a je v nej k dispozícii dostatok miesta na slnenie a aj úkrytov. Krmivo podávame voľne, rozmiestnené po celom priestore.
Prvý odchov sme zaznamenali 28.7.2022. Podarilo sa odchytiť 8 mláďat, ktoré sme presunuli do zázemia. Oddelené boli kvôli obave z kanibalizmu a tiež preto, aby sme mali kontrolu nad príjmom potravy. Jedno z mláďat sa vyliahlo silne deformované. Keďže nebola nádej na zlepšenie zdravotného stavu, veterinárny lekár 6.9.2022 vykonal eutanáziu. Ukázalo sa, že umiestnenie do zázemia nebolo veľmi optimálne, pretože im nevyhovovala vysoká teplota a vlhkosť v miestnosti, kde boli s teráriom umiestnené. V dôsledku toho nám do jari 2023 uhynuli tri mladé vretenice. Kŕmené boli raz do týždňa nakrájanými holíčatami potkanov, ktoré boli poprášené vitamínovým preparátom pre plazy. Veľkosť podávaných kúskov potravy bola približne veľkosti hlavy kŕmených vreteníc. Od začiatku neboli s príjmom potravy žiadne problémy. Na jar, hneď ako to dovoľovali klimatické podmienky, boli presunuté do vonkajšej expozície k dospelým jedincom. Spájanie zvierat sme realizovali po nakŕmení, aby náhodou nedošlo ku kanibalizmu. Zimu 2022/2023 prežili bez strát.
Druhý odchov sme zaznamenali 21.8.2023. Vyliahlo sa 12 jedincov. Vretenice severné patria k vajcoživorodým hadom. To znamená, že po oplodnení nekladú vajíčka, ale vajcia ostávajú v tele matky až do času liahnutia. Samica kladie vajcia v čase liahnutia mláďat, takže to vyzerá ako pôrod. Niektoré mláďatá sa vyliahnu z vajec ešte v tele matky, niektoré až po nakladení. Po skúsenostiach z predošlého roka, sme sa rozhodli mláďatá nechať v expozícii s ostatnými vretenicami. Neboli pozorované žiadne prejavy agresivity a aj kŕmenie prebiehalo vždy bez problémov. Potrava bola podávaná v rôznych veľkostiach, aby bola dostupná všetkým vekovým kategóriám. Množstvo sa vždy upravovalo tak, aby bolo dostatok pre všetky zvieratá. Nakrájané holíčatá museli byť podávané vo väčšom množstve, pretože ich preferovali aj dospelé jedince. Samozrejmosťou bolo pridávanie vitamínov a minerálov. Z dvanástich mláďat jedno neprežilo zimu 2023/2024. Na jar 2024 bolo šesť jedincov premiestnených do iného vonkajšieho terária.
Tretí odchov prebehol v roku 2024. Nepoznáme presný dátum narodenia a ani počet. Vzhľadom na množstvo exemplárov, členitosť terénu a množstvo úkrytov v expozícii bolo veľmi náročné určiť počet narodených mláďat. Na začiatku augusta bolo ich odhadované množstvo 8 kusov. Zimu 2024/2025 prežilo 5 mláďat.
Môžem tvrdiť, že štvrtý odchov je najúspešnejší z doterajších. 1.8.2025 som bol prvý raz svedkom pôrodu (kladenia mláďat). Spolu som napočítal 19 exemplárov. Predpokladám, že pochádzali od viacerých samíc. Všetky mláďatá boli dobre vyvinuté, bez viditeľných defektov a hneď boli aktívne. Vzhľadom na vyššie uvedené faktory je ťažké určiť, či ich bolo viac. 19 jedincov bol maximálny počet, aký som fyzicky videl pri jednom rátaní. Je dosť možné, že ešte niektoré mohli byť schované pod kameňmi, v pníku alebo v rastlinstve. Prvýkrát boli kŕmené po piatich dňoch, keďže nadišiel čas kŕmenia vreteníc. Už vtedy najmenej šesť mláďat prijímalo potravu. Aj napriek výraznému navýšeniu počtu exemplárov v expozícii neboli zistené žiadne prejavy agresivity ani kanibalizmus. Kŕmené boli v takom množstve, aby vždy časť potravy nebola skonzumovaná a mal som istotu, že sa k nej dostanú všetky jedince.
Text: Bc. Jozef Lenard, inšpektor chovu
