Urzon kanadský (Erethizon dorsatum)
Argus pávi (Argusianus argus)
Timáliovec bielohlavý (Garrulax leucolophus diardi)
Urzon kanadský (Erethizon dorsatum)
Tento druh severoamerického hlodavca chová ZOO Košice od roku 2015. Expozícia, v ktorej chováme pár urzonov kanadských (Erethizon dorsatum) je súčasťou aviaristickej časti, ktorá je tvorená radou ďalších voliér o rozmeroch 5 m na dĺžku, 2,5 m na šírku a 2,8 m na výšku. Napriek tomu, že sa chovatelia tohto úseku špecializujú na chov rôznych vtáčích druhov, prikladajú rovnaký význam udržaniu dobrého zdravotného stavu a celkového welfare aj pre urzony. Voliéra, ktorú urzony obývajú je z jednej tretiny zastrešená. Táto časť poskytuje urzonom suché prostredie v prípade nepriaznivého počasia. V tejto časti sa nachádzajú aj búdy vystlané slamou o rozmeroch 70 x 70 x 70 cm. Nezastrešená časť je vybavená konármi a kmeňmi stromov dostatočnej hrúbky, ktoré sú určené k šplhaniu. Súčasťou je aj drevená plošina, kde urzony môžu nájsť časť svojej kŕmnej dávky počas slnečných dní. Podstielku klietky tvorí mulčovacia kôra v nezastrešenej časti a v zastrešenej časti slama a mulčovacia kôra.
Spolu s urzonmi kanadskými (Erethizon dorsatum) chováme aj kuviky obyčajné (Athene noctua). Toto niekoľkoročné spolužitie prebieha bez akýchkoľvek konfliktov, s pravidelnými odchovmi u oboch druhov.
Hlavnú časť kŕmnej dávky urzona kanadského tvorí koreňová zelenina – mrkva, petržlen, zeler, stonkový zeler, batat, čínska kapusta, červená repa a topinambur. Ďalšiu časť kŕmnej dávky tvorí ovocná zložka – jablko, hruška, slivka. Množstvo ovocia býva navýšené krátko po ošetrení prerastajúcich hlodavých zubov u samice, keďže po ošetrení preferuje mäkšiu potravu. Suchú zložku kŕmnej dávky tvoria granule (100 g na jedinca) a ovsené vločky, ale i vlašské orechy. V závislosti od ročného obdobia býva pridávaný koreň púpavy, púčiky a kvety ovocných stromov. Okus je k dispozícií celoročne a je pravidelne menený. Najčastejšie sa jedná o vŕbu rakytu (Salix caprea), borovicu lesnú (Pinus sylvestris), brezu previsnutú (Betula pendula) a prípadne konáre ovocných stromov ako je jabloň domáca (Malus domestica) a čerešňa vtáčia (Cerasus avium). Ako minerálny doplnok podávame Plastín a ako probiotický prípravok Prorabbit.
Doterajšia skúsenosť s odchovom mláďat je z roku 2021 a mláďa bolo potrebné na svet priviesť pomocou cisárskeho rezu spolu s následným odobratím od matky a umelým odchovom pre nedostatočnú tvorbu mlieka ale i vyčerpávajúci pôrod. V neskorších štádiách gravidity má samica tendenciu rýchlo naberať na hmotnosti, čo následne komplikuje pôrody. Ako úspešné riešenie sa ukázalo nižšie a striktne dodržiavané množstvo granúl (100 g na jedinca). To viedlo tento rok k tomu, že napriek gravidite samica priveľa nepribrala, mláďa nebolo veľké a na svet prišlo prirodzeným spôsobom bez pomoci ošetrovateľov a veterinára v poobedných hodinách dňa 1.4.2024. V ten deň ošetrovatelia skontrolovali zdravotný stav matky i mláďaťa, ktoré sme odvážili a následné dni sme pozorovali vývoj hmotnosti mláďaťa, zdravotný stav mláďaťa i matky, ich správanie a ďalšie. Okrem navýšenia kŕmnej dávky sme pridávali v tomto období i každodenný ohryz a čo najpestrejšiu potravu.
Váženie mláďaťa prebiehalo každý deň ráno v tú istú hodinu a matku priveľa nestresovalo nakoľko mala možnosť dovidieť celý čas na mláďa a je zvyknutá na užší kontakt s ošetrovateľmi, ktorý jej venujú pozornosť počas celoročnej starostlivosti. Tak bolo možné od prvých dní pozorovať aj mláďa pri cicaní mlieka ako aj pri ďalších aktivitách.
Argus pávi (Argusianus argus)
Chov argusov pávích v ZOO Košice začal príchodom samca na konci roku 2022. Už v roku 2023 bol chov rozšírený aj o mladú samicu a následne sme začali pracovať na ich budúcom spojení. Voliéra určená na chov je vybavená vnútornou i vonkajšou časťou. Vnútorná časť voliéry slúži ako zimovisko vtákov a ako útočisko v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok. Je zastrešená a je súčasťou budovy, ktorá sa počas zimných mesiacov temperuje na potrebnú teplotu. Dĺžka voliéry je 5 m, šírka 2,5 m a výška 2,8 m. Voliéra nie je situovaná solitérne, ale je súčasťou radu voliér, v ktorých prebieha chov ďalších druhov. Vnútorná časť je vysypaná píniovou kôrou a pieskom, ktorý slúži ako podstielka a vonkajšia je tvorená najmä pôdnym substrátom.
Voliéra je obývaná chovným párom argusa pávieho (Argusianus argus) a chovným párom timáliovca bielohlavého (Garrulax leucolophus).
Kŕmna dávka argusov pozostáva z ovocnej zložky – rôzne druhy krájaného sezónneho ovocia (jablko, hruška, paradajka, hrozno, jarabina a pod.) strúhaná mrkva, šalát, zeler a petržlen. V závislosti od ročného obdobia je zo živočíšnej zložky zastúpený v kŕmnej dávke sušený a živý hmyz (múčne červy, zophobasy, šváby a sarančatá). Zmes zrnín je zložená z granúl H20, T16, zmes slnečnicových semien so sušeným ovocím pre papagáje, pšenica, cirok, grit pre holuby. V rámci prevencie a udržania dobrého zdravotného stavu chovného páru sme podávali aj probiotický prípravok PROPOUL, ktorý sa v týždňových cykloch striedal s prípravkom ACIDOMID podávaním do vody.
Začiatok obdobia hniezdenia bol sprevádzaný výraznými, častými a hlasnými prejavmi samca. Dňa 17.8. boli ošetrovateľmi pozorované dokonca aj svadobné tance počas ktorých samec predvádzal svoje perá a nohami silne následne dupal okolo samice, ktorú sa snažil zaujať. Nasledujúci deň samica zniesla vo vnútornej časti voliéry na píniovej kôre prvé vajce a druhé o deň neskôr. Samica sa počas inkubácie správala pokojne a znášku opúšťala len minimálne – najmä kvôli potrave a vode. Nakoľko ide o polygamný druh museli sme nakoniec pristúpiť k vyvretiu samca vo vonkajšej časti, keďže sa snažil opakovane páriť so samicou, hoci už sedela na svojej znáške. Dĺžka inkubácie u argusov pávích predstavuje 25 dní a na jej konci došlo k vyliahnutiu jedného mláďaťa. Druhé vajce bolo neoplodnené. Napriek snahe ponechať odchov mláďaťa prirodzenou cestou samici, po týždni sme museli odobrať kuriatko a priradiť ho do chovnej debny. Príčinou tohto rozhodnutia bolo zhoršujúce sa správanie samice, kedy čoraz viac ďobala do prstov kuriatka, ktoré sa následne pohybovalo čoraz menej. Predpokladáme, že si to zamieňala za červíky i keď sa tam v tej dobe vôbec neskrmovali. Umelý odchov ďalej pokračoval v spoločnosti dvoch mláďat monalov lesklých (Lophophorus impejanus), aby malo mláďa spoločnosť a bolo motivované k príjmu krmiva.
V náhradnej znáške samica zniesla opäť dve vajcia a to prvé 17.8. a druhé 18.8. V tomto prípade už boli obe oplodnené a o 25 dní sa vyliahli dve mláďatá. Z predchádzajúcej skúsenosti došlo k rozhodnutiu ponechať obe mláďatá samici čo najdlhšie ako to bude možné, avšak nie tak, aby došlo k ohrozeniu zdravotného stavu. Mláďatá boli tentokrát chované samicou len počas prvých štyroch dní (11. 9. -15. 9.), následne museli byť znova odobrané kvôli správaniu samice.
Kŕmna dávka mláďat pozostávala z rezanej žihľavy a stavikrvu vtáčieho. V neskoršom veku sme začali pridávať i strúhanú mrkvu, šalát a drobné kúsky ovocia. Kŕmenie sme menili dvakrát do dňa. Okrem toho sme mláďatám podávali aj suchú zmes zrnín, ktorej jednotlivé zložky – amarant, pohánka, pšeno, lúpaný cícer, špaldová pšenica, polený žltý hrach a polená červená šošovica, boli v pomere 1:1. Všetky tri mláďatá sme neskoršie spojili a staršie mláďa adoptovalo dve mladšie. Počas odpočinku sa schovávali obe pod krídlami staršieho mláďaťa. Na základe DNA analýzy na určenie pohlavia je staršie mláďa samec a mladšie mláďatá samec a samica.
Timáliovec bielohlavý (Garrulax leucolophus diardi)
Timáliovce bielohlavé sú chované od roku 2018 v Zoo Košice vo voliére s vnútornou a vonkajšou časťou. Vnútorná časť voliéry slúži ako zimovisko vtákov a ako úkryt v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok. Je zastrešená a je súčasťou budovy, ktorá sa počas zimných mesiacov temperuje na potrebnú teplotu. Dĺžka voliéry je 5 m, šírka 2,5 m a výška 2,8 m. Voliéra nie je situovaná solitérne, ale je súčasťou radu voliér, v ktorých prebieha chov ďalších druhov. Vnútorná časť je vysypaná pieskom, ktorý slúži ako podstielka a vonkajšia je tvorená najmä pôdnym substrátom. Ďalej sa vo voliére nachádzajú bidlá rôznej šírky, umiestnené v rôznych výškach. Tie sú doplnené ďalšími prírodnými materiálmi ako sú, kôpky machu, suché steblá tráv a suché listy, ktoré jednak poskytujú hniezdny materiál a poskytujú aj možnosť hľadania drobnej živočíšnej potravy.
Voliéra je obývaná chovným párom timáliovca bielohlavého (Garrulax leucolophus diardi) a chovným párom argusa pávieho (Argusianus argus). Táto druhová kombinácia umožňovala vzájomné nekonfliktné súžitie.
Kŕmna dávka timáliovcov pozostáva z ovocnej zložky – rôzne druhy krájaného sezónneho ovocia (jablko, hruška, banán, hrozno, ananás a pod.) a zo živočíšnej zložky – sušený a živý hmyz (cvrčky, múčne červy, zophobasy, šváby). Pomer ovocnej a živočíšnej zložky je v rámci roka premenlivý a počas hniezdneho obdobia je navýšená bielkovinová (živočíšna) zložka, pričom ďalšou zložkou kŕmnej dávky je varená ryža, a zmes ovocných granúl pre plodožravé vtáky. Príležitostne býva pridávané uvarené vajce a menšie časti holíčat hlodavcov. Do kŕmnej dávky bol pravidelne pridávaný vitamínový doplnok Nekton – MSA. V rámci prevencie a udržania dobrého zdravotného stavu bol podávaný i proibiotický prípravok PROPOUL.
Obdobie hniezdenia začalo v polovici mája, kedy bolo pozorované hľadanie a zbieranie hniezdneho materiálu. Na základe skúseností z minuloročnej sezóny sme sa rozhodli zmeniť druhovú kombináciu voliéry a chovný pár hokov prilbatých (Pauxi pauxi), s ktorými sme dovtedy chovali timáliovce nahradiť argusmi pávími, ktoré sa ukazovali ako pokojnejšie a povahovo menej konfliktné.
Rovnako ako aj tento rok bolo možné pozorovať zmenu v správaní na začiatku obdobia hniezdenia – timáliovce boli hlasitejšie a ozývali sa častejšie ako obvykle. Napriek schopnosti vystavať si vlastné hniezdo (rok 2023) sa rozhodli pre zahniezdenie v už existujúcom hniezde vo výške dvoch metrov v jednom z rohov vnútornej časti voliéry. Nasledujúce dni pokračovali v režime s čo najmenšími rušivými vplyvmi, práce a čas strávený vo voliére bol limitovaný na kŕmenie a len na najnutnejšie upratovanie. Hniezdo sa nekontrolovalo a pár bol rušený čo najmenej. Rovnako došlo k rozhodnutiu oddeliť timáliovce vo vnútornej časti od argusov pávích vo vonkajšej časti voliéry. Dňa 5. 5. sa vyliahlo prvé mláďa a druhé dňa 7. 5. Mláďatá bolo počuť a rodičovský pár ich pravidelne kŕmil. Jedinou živočíšnou zložkou v kŕmnej dávke boli cvrčky, ktoré sa spolu s ostatnými zložkami kŕmnej dávky dopĺňali trikrát denne. Mláďatá sa ozývali postupom dní čoraz hlasitejšie a po týždni sa dali už celkom dobre vizuálne pozorovať. Mláďatá vyleteli z hniezda štrnásť dní od ich vyliahnutia a nasledujúce dni sa zdržiavali hlavne v nižších častiach voliéry, kde ich rodičia ďalej kŕmili a učili samostatnosti. Ďalšie dni prebiehali bez väčších problémov – mláďatá rástli a keď začali sedávať vo vyšších častiach spolu s rodičmi došlo k spriechodneniu oboch častí voliéry a k spojeniu s argusmi pávími. Ďalšia skúška v rámci odchovu nastala na jeseň aktuálneho roka kedy bolo nevyhnutné dočasne premiestniť chovný pár i mláďatá do inej expozície. Presun naspäť do pôvodnej voliéry priniesol konflikt medzi chovným párom – samica sa správala agresívne k samcovi a došlo k narušeniu harmónie v chovnom páre. Tá bola obnovená následnou úpravou kŕmnej dávky (obmedzenie bielkovín) a ďalším rozdelením. K úspešnému spojeniu došlo, keď v pôvodnej voliére ostal niekoľko dní ako prvý samec a následne bol realizovaný až presun samice. V ďalšom období už nedošlo ku konfliktu medzi párom.
