anakonda paraguajská (Eunectes notaeus)
pralesnička trojfarebná (Epipedobates tricolor)
ara horská (Primolius couloni)
výr západosibírský (Bubo bubo sibiricus)
urzon kanadský (Erethizon dorsatum)
wapiti sibírsky (Cervus canadensis sibiricus)
Odchov anakond paraguajských (Eunectes notaeus)
v ZOO Košice v roku 2021
Začiatok chovu anakondy paraguajskej v košickej zoo sa datuje do roku 1985, keď sme získali dva samce zo ZOO Bojnice. V roku 1990 ZOO Košice získala samicu, ale k odchovu nedošlo. Chov bol ukončený v roku 2001.
Chov anakondy paraguajskej bol obnovený 10.6.2015, keď nám SOŠ lesnícka v Liptovskom Hrádku darovala samicu. Jej vek je neznámy, ale bola dospelá a v dobrej kondícii. Merala 220 cm a vážila 11,9 kg. Samec vo veku 19 rokov bol dovezený z Ménagerie le zoo du Jardin des Plantes v Paríži a o dva týždne neskôr bol umiestnený do spoločného terária ku samici. Terárium má nepravidelný tvar s rozmermi približne dĺžka 200 cm, šírka 180 cm a výška 150 cm. Viac ako tretinu plochy tvorí bazén s hĺbkou 20 – 60 cm. Prvé párenie bolo zaznamenané 11.7.2020. V priebehu nasledujúcich dvoch dní dochádzalo k opätovnému páreniu a neskôr už nebolo pozorované. Dňa 8.10.2020 veterinárny lekár MVDr. Juraj Skalický prenosným USG u samice diagnostikoval graviditu. Pri vyšetrení bolo vidno jeden oblý predmet, ktorý mohol byť vajíčkom a tri chrbtice s rebrami. Z toho sa dalo usúdiť, že môžeme očakávať najmenej tri mláďatá. Pri vyšetrení sme budúcu matku zároveň zmerali a odvážili. Pri dĺžke 232 cm bola jej hmotnosť 13,70 kg. K znáške došlo 29.3.2021. Anakody patria k vajcoživorodým hadom. To znamená, že po oplodnení nekladú vajíčka, ale vajcia ostávajú v tele matky až do času liahnutia. Samica kladie vajcia v čase liahnutia mláďat, takže to vyzerá ako pôrod. Niektoré mláďatá sa vyliahnu z vajec ešte v tele matky, niektoré až po nakladení. Celkovo bolo 11 mláďat a 4 neoplodnené vajcia. Anakondy po narodení mali dĺžku v rozmedzí 49 – 53 cm a váhu 70 – 108 gramov. Väčšina jedincov vážila 98 – 108 gramov. Najmenšie mláďa bolo málo životaschopné a 7.4.2021 uhynulo. Prvý raz im bola ponúknutá potrava po prvom zvlečení 12.4.2021. Ponúkli sme im mrazené holíčatá potkanov zohriate na približne 35°C, aby sme imitovali živú potravu. Do nasledujúceho dňa len jedno mláďa samostatne prijalo ponúkanú potravu, preto som pristúpil k násilnému kŕmeniu. Kŕmené boli raz týždenne jedným holíčaťom. Od 26.4.2021 už všetky mláďatá samostatne prijímali ponúknutú potravu. U niektorých jedincov sa nedostatočne uzavrela brušná stena alebo príliš dlho trvalo, kým sa uzavrela brušná stena v mieste, kde vstupovali cievy do brušnej dutiny počas vývoja vo vajci. U jedného mláďaťa došlo 30.3.2021 k uvoľneniu čreva mimo brušnú dutinu. Veterinárny lekár orgány ošetril, dezinfikoval a vrátil na pôvodné miesto. Potom ešte ďalším dvom jedincom preventívne zošil kožu na bruchu, keďže existovalo riziko, že aj u nich dôjde k obdobnému prípadu. Mláďa aj napriek snahám 4.4.2021 uhynulo. 7.4.2021 uhynulo ďalšie mláďa, ktoré od narodenia nepriberalo na váhe aj napriek tomu, že potravu normálne prijímalo. Pri narodení vážilo 96 g a meralo 53 cm, v čase úhynu vážilo 97 g a meralo 53 cm. Dňa 17.7. a 20.7. 2021 uhynuli ďalšie dva jedince, ktoré ešte 30.3.2021 mali zošitú kožu na bruchu. Pitvou bola zistená infekcia v brušnej dutine. 9.8.2021 sme zaznamenali ďalší úhyn mláďaťa, ktoré výrazne zaostávalo v raste. Kadáver sme dali vyšetriť na ŠVÚ v Košiciach, kde zistili, že, vnútorné orgány boli napadnuté Penicillium sp., Candida krusei, Mucor sp. Zvyšné mladé anakondy prosperujú a viditeľne rastú. Výraznou mierou sa na úspechu podieľali ošetrovateľky Helena Baloghová, Bc. Ivana Petreková a Šarlota Jevčičová. V roku 2021 sa odchov podaril iba v 4 zoologických záhradách sveta.
Odchov pralesničky trojfarebnej (Epipedobates tricolor) v ZOO Košice v roku 2021
Pralesničky trojfarebné chováme v ZOO Košice od 23.3.2021. Dvadsať dospelých exemplárov nám darovala Ouwehands Dierenpark Rhenen v Holandsku.
Po príchode boli rozdelené do troch terárií. Jeden samec a dve samice boli umiestnené do terária s dĺžkou 45, šírkou 32 a výškou 35 cm. V tomto teráriu sme s nim chovali aj pralesničky azúrové (Dendrobates tinctorius azureus). Ďalší samec a dve samice boli umiestnené v teráriu v tvare kocky so stranami dlhými 45 cm. Toto terárium zdieľajú spoločne s pralesničkami pruhovanými (Phyllobates vittatus) Zvyšných 14 pralesničiek sme vypustili do terária s rozmermi 65 x 65 x 110 cm (dĺžka x šírka x výška). Všetky tri terária sú vybavené jednou výhrevnou žiarovkou a jednou UV žiarovkou určenou pre plazy dažďového pralesa. Taktiež sú v každom z nich nainštalované trysky automatického rosenia. Rosenie je nastavené na dvojhodinový interval s dĺžkou rosenia 16 sekúnd. Dodatočne sa dvakrát denne rosí aj manuálne. Dno terárií tvorí riečny štrk zrnitosti cca 5 mm, ktorý nám pomáha udržať potrebnú vlhkosť vzduchu a netvoria sa na ňom plesne. Súčasťou terárií sú aj rôzne drevené konáre a samozrejme živé rastliny. Z rastlín sú to napríklad bromélie a guzmánie, tilandsie, Scindapsus sp. Scindapsus je zasadený do štrkového dna, tilandsie zavesené na konároch a scindapsus zasadený do štrkového dna. Teplotu v teráriu udržiavame na úrovni 24 – 26 °C cez deň s poklesom na 20 – 22 °C v noci. Vlhkosť vzduchu je 80 %.
Žabky sa v našich podmienkach pomerne rýchlo aklimatizovali a už niekoľko dní po príchode sa samce začali ozývať. Vzhľadom na to, že ošetrovatelia ešte nemali žiadne skúsenosti s odchovom tejto skupiny žabiek, museli sme prispôsobiť systém odchovu. Misky pre žubrienky boli umiestenené do terárií s tým, že ak samce do nich umiestnia žubrienky, nebudeme ich vyberať, ale ponecháme ich v teráriu. Naša ZOO má vlastný zdroj vody, ktorá je tvrdá, preto sme do misiek namiešali vodu zriedenú s vodou z reverznej osmózy v pomere 1:4. Do misiek sme ešte pridali trochu jávskeho machu. Odparená voda sa doplňuje výlučne vodou z reverznej osmózy. Prvé žubrienky boli pozorované v najväčšom teráriu so skupinou 14 žabiek. 12.4.2021 sme spozorovali samca so žubrienkami na chrbte, ktoré ale nepreniesol do pripravených misiek. Pravdepodobne využil rezervoár vody v niektorej z bromélií. Vzhľadom na to, že terárium je husto zarastené, nepodarilo sa nám ich nájsť. Prvé žubrienky v pripravených nádobkách boli pozorované 16.4.2021. V uvedených nádobách sa žubrienkam dobre darilo a viditeľne rástli. Kŕmené boli spočiatku krmivom pre plôdik akvarijných rýb. Toto krmivo máme úspešne overené pri odchove rosničky včelej. Pri pralesničkách sa nám neosvedčilo, pretože bolo veľmi ťažké odhadnúť správne množstvo tak, aby žubrienky nehladovali alebo aby nedošlo k znečisteniu vody v nádobke. Vzhľadom na to, že nádobky boli umiestnené skryte, netvorili sa v nich riasy. Situáciu sme vyriešili tak, že do každej nádobky sme dali mŕtveho svrčka alebo drozofilu. Nevýhoda tohto spôsobu chovu je v tom, že sme nemali úplne prehľad o vývoji žubrienok, takže keď zmizli, nevedeli sme, či uhynuli alebo metamorfovali.
Odchytenú žabku pralesničky trojfarebnej sme premiestnili do osobitného chovného zariadenia. V podstate ide o uzatvárateľnú plastovú nádobku s dierkami kvôli dobrému vetraniu. Na dne je prevlhčený papier a petriho miska s vodou. Rozmery sú 10 x 10 x 5 cm. Kŕmená je denne mikrosvrčkami alebo drozofilami. Teplotu udržiavame na úrovni asi 25 °C, vlhkosť nad 80 %. V chovnom teráriu boli pozorované aj ďalšie žabky, ale vzhľadom na hustotu rastlín sa ich nepodarilo odchytiť. Pretože ide o malý druh pralesničiek, aj dospelé jedince kŕmime mikrosvrčkami a dorozofilami. Preto som si istý, že mladé pralesničky budú prosperovať aj v spoločnom teráriu.
Odchov ary horskej (Primolius couloni) v ZOO Košice
Tento druh ár chováme počas letného obdobia vo voliére o rozmeroch 2,8 m x 5 m x 2,5 m. Na zimovisko ich presúvame podľa klimatických podmienok v mesiacoch október – november a teplota v zimovisku je 18 – 23 °C.
Vo letnej voliére majú k dispozícii drevenú búdku o rozmeroch 25 x 27 x 47 cm. Búdka je vystlaná lignocelom a zvyšok si vtáky vyrobia samé ohlodaním búdky, ktorá je drevená. Ako substrát vo voliére používame piesok a kôru. V susedných voliérach chováme sojkovce a bažanty, z druhej strany je murovaná stena. Po niekoľkých neúspešných pokusoch o hniezdenie sme vystrehli, že vtáky, ktoré sa nachádzali priamo vo voliére spolu s arami ich veľmi vyrušujú. Krmivo umiestňujeme do misiek, ktoré sú kovové a zavesené na vyvýšenom mieste. Krmivo pred hniezdením a aj počas hniezdenia podávame 2 – 3krát denne , voda sa mení denne čerstvá. Kŕmna dávka je zložená z rôzneho ovocia a ďalších komponentov, ako mliečna kukurica, varené vajce so škrupinou, piškóta, strúhaná mrkva, celá mrkva, tvaroh, orechy vlašské a píniové, mleté mandle, bobule hrozna, ananás, papája, banán, žltý melón, pomaranč sladký, varená mrkva, varená červená repa ale aj surová, čínsky šalát, červená paprika. Po ukončení hniezdneho obdobia vylúčime varené vajce, tvaroh, zmes zrnín pre stredne veľké papagáje so sušeným ovocím a orechmi. Podávame ohryz, o ktorý ale nejavia veľký záujem. Mesiac pred hniezdnou sezónou podávame vitamín E, naklíčenú fazuľu mungo, optibreed a roboran pre exoty.
Pred hniezdením sme nepozorovali zmeny v správaní. Vtáky sa navzájom nekŕmili, spolu ale sedávali a chodili ku kŕmnym miskám. Párili sa ale veľmi často, aj 5 x za hodinu.
Párenie trvalo približne tri dni. Potom sa v búdke objavilo prvé vajíčko. Následne každý druhý deň zniesla ešte dve ďalšie. Na znáške sedela iba samica. Kŕmiť sa chodila skoro ráno po nasypaní čerstvých zrnín spolu so samcom.
Počas roka hniezdili ary trikrát. V prvom hniezdení boli tri vajíčka, avšak neoplodnené. V druhom pokuse boli tiež tri, avšak už u dvoch boli zárodky, ktoré odumreli v rôznom štádiu vývoja pre vyrušovanie inými vtákmi. Tretí pokus v studenom jesennom počasí sa ukázal ako úspešný. Hniezdnu búdu kontrolovala len jedna chovateľka, aby sme predišli rušeniu. Vtáky neboli útočné ani počas inkubácie vajec ani po vyliahnutí mláďat.
V čase liahnutia boli už nulové teploty preto sme sa obávali, či ich rodičia budú dostatočne zahrievať a kŕmiť. Ukázalo sa, že to nebolo správne rozhodnutie, prvé mláďa sme našli na druhý deň uhynuté, nenakŕmené. Druhé vyliahnuté mláďa sme vzali na ručné kŕmenie a rodičov sme v ten deň presťahovali do zimoviska.
Mláďa vážilo 11 g a bolo hneď nakŕmené kašou Hand mix a umiestnené do inkubátora s teplotou 34 °C a vlhkosťou 60 %. Kŕmené bolo každú hodinu, potravu prijímalo od prvého dňa bez problémov. Na desiaty deň sme prešli postupne na kašu Handfeeding. Na 14-ty deň malo mláďa pootvorené jedno oko a na 21 deň sme ho označili nedeliteľným krúžkom veľkosťou 9,5. Na 22 deň sme znížili teplotu na 29 °C, v ten istý deň boli pozorované aj náznaky chvostových pier, ostatné telo bolo pokryté páperím.
Na 31 deň veku sme postupne prešli na iný druh kaše – Hand feeding formula. O tri dni neskôr sme teplotu znížili na 27 °C. Na 42 deň veku sme pozorovali zelené pierka na hlave. O tri dni sme malú aru preložili do väčšej debničky a ponechali ju pri izbovej teplote 22,5 °C. V tomto období sme jej prvýkrát ponúkli jablko. Na 56-ty deň už samo ochutnávalo jablko. Kŕmenie prebiehalo už iba 5x denne. Ranné kŕmenie bolo posunuté, postupne sme pridávali ovocie do kaše ale aj samotne do misky. Ponúkali sme celé orechy ale aj mleté do kaše. Na 75ty deň už skúšalo rôzne ovocie a zmes semien. V tomto veku už bolo takmer celé operené. Priebeh celého odchovu prebiehal v poriadku.
Odchov výrov západosibírskych (Bubo bubo sibiricus) v ZOO Košice v roku 2021
V decembri 2020 sme priviezli pár výrov západosibírskych zo súkromného chovu. Podľa dokladov (CITES) a skontrolovaných krúžkov nie sú oba jedince príbuzné a pochádzajú z rôznych chovov.
Oba jedince sa veľmi dobre aklimatizovali. Zimu prežili vo voliére 10 x 5m. Tok u nich prebiehal nevýraznou formou, ale na prekvapenie hneď v marci si samica začala na zemi v piesku vytvárať hniezdnu kotlinku, ktorú si strážila. Počas nasledujúcich dní sa objavilo v hniezde na zemi prvé vajce. Plná znáška obsahovala tri vajíčka. Vajcia inkubovala samica, samec sa staral o potravu, ktorá sa skladala z potkanov a myší. Približne po tridsiatich štyroch dňoch sa vyliahlo prvé mláďa, o štyri dni neskôr sa vyliahnuté druhé mláďa a po ďalších troch dňoch bolo na svete aj mláďa z tretieho vajíčka. Rodičia sa o mláďatá vzorne starali. Samica ich zahrievala a samec prinášal potravu, ktorú samica podávala mláďatám. Vo veku štrnásť dní bolo označené prvé mláďa nedeliteľným krúžkom, následne potom aj ostatné dve. V piatom týždni mláďatá začali skúmať okolie, zo začiatku len okolo hniezda. Rodičia ich aj v tomto veku stále kŕmili, až do doby približne deviatich týždňov, keď už začali skúmať potravu a kŕmiť sa sami. V tomto veku sa už aj začali rozliezať po blízkych konároch.
DNA analýza na určenie pohlavia ukázala, že všetky tri mláďatá sú samičky.
Historický prvodchov urzona kanadského (Erethizon dorsatum) v ZOO Košice v roku 2021
Urzony kanadské chováme od roku 2014. Vtedy sme doviezli samicu zo Zoo Miškolc. V roku 2017 sme doviezli samca zo Zoo Olomouc. Pár spolu od začiatku pekne harmonizoval a pozorovali sme aj párenie. Avšak po dvoch neúspešných odchovoch, keď sme o mláďatá prišli a boli mŕtvonarodené, pripravili sme sa na nasledujúci pôrod v roku 2021 ako po veterinárnej strane, tak aj po chovateľskej veľmi dôkladne.
Samica bola každodennou cvičebnou metódou, formou odmien naučená na dennú kontrolu fyzickej kondície a kontrolu gravidity. Spolupracovala veľmi dobre a nechala sa až do pôrodu chytať, dvíhať a manipulovať so sebou. Ráno 3.4. bola spozorovaná zmena správania. Samica bola nervózna, dýchavičná a hrabala v slame. Bol privolaný veterinár a pristúpilo sa k plánovanej sekcii z dôvodu vysokej váhy mláďaťa po predchádzajúcich sonografických vyšetreniach. Samica bola odvezená do ambulancie. Mláďa sa narodilo živé s váhou 696g.
Mláďa bolo už hodinu po narodení aktívne a začalo sa samé pohybovať, bodlinky stvrdli veľmi rýchlo, mláďatko sa už bránilo a aktívne behalo. Ponúkli sme mu kondenzované nariedené mlieko nesladené značky Tatra s prevarenou vodou. Na cumeľ sa ale nenaučilo prisať, a preto bolo po celý čas kŕmené malou striekačkou. Samica po sekcii nemala mlieko a pôrod bol pre ňu náročný. Prvý deň sme mláďa kŕmili každú hodinu. Prvé dotyky boli bolestivé, pretože sa malý samček menom Hugo musel naučiť ovládať svoje emócie. Pri každom zvuku sa otáčal chrbtom a púšťal na obranu pichliačiky. Trvalo to pár dní, než si zvykol. Odchádzal do domáceho prostredia na plyšovom medvedíkovi, ku ktorému sa ihneď choval veľmi priateľsky. Prvé štyri dni len prijímal potravu a spal uložený na plyšovej hračke vo veľkej prenoske. Počas celého odchovu sa na plyšovej hračke cítil veľmi dobre. Piaty deň začal skúšať jablko. Vyprázdňovanie nebolo stále pozorované ani na siedmy deň, preto sme pristúpili k postupnej zmene mlieka z Tatry na kozie mlieko, čo sa ukázalo ako správne. Jedálniček bol obohatený batatovým zemiakom a kvetmi púpavy. Asi na desiaty deň sme do debny, kde býval, vložili konáre na lezenie, ktoré hneď začal skúmať. Neskôr sme pridali aj lezecký strom. Rôzne zdroje uvádzajú, že urzony pijú mlieko len štrnásť dní, no my sme ho podávali dlhšie. Preto sme museli riešiť aj problémy s riedkou stolicou. Mláďatko nám podrástlo a začali sme ho vodiť do vonkajšieho prostredia na trávu, kde si samé zbieralo púpavové kvety a samozrejme sme mali aj lezecký strom, na ktorý s obľubou šplhalo. Váha pekne začala stúpať, postupne sme pridávali ďalšie druhy zeleniny. Vo veku tridsať dní nám začalo šplhať von z debny, a preto sme sa rozhodli, že je správny čas na jeho umiestnenie do vonkajšej samostatnej voliéry. Tam sa cíti veľmi dobre.
Prvoodchov druhu wapiti sibírsky (Cervus canadensis sibiricus) v ZOO Košice
Jelene druhu wapiti sibírsky (Cervus canadensis sibiricus) sme začali chovať v roku 2016. Pre tento taxón sme sa rozhodli z dôvodu jeho nízkeho zastúpenia v európskych zoologických chovoch a s tým spojenými problémami s nedostatkom miesta pre odchované jedince. Týmto druhom sme v našej expozícii nahradili wapiti kanadské (Cervus elaphus canadensis).
V apríli 2016 sme zo Zoo Ostrava priviezli dve dvojročné jelenice, Bonu a Doru. Umiestnili sme ich do úplne zalesneného výbehu o rozlohe necelého hektára. V danom výbehu tieto jelene chováme dodnes. Ich aklimatizácia bola pomerne náročná a zdĺhavá. Toto obdobie trvalo prakticky dva roky a bolo sprevádzané dlhodobým zníženým kondičným stavom zvierat.
O týždeň po príchode jeleníc sme zo Zoo Brno priviezli dvojročného samca. Vzájomné zoznámenie prebehlo bez problémov, no samotná aklimatizácia samca už úspešná nebola. Jeleň uhynul presne po dvoch mesiacoch od príchodu na hemoragickú enteritídu. V novembri 2016 sme zo Zoo Brno získali ďalšieho dvojročného samca. Jeho aklimatizácia dopadla rovnako ako u jeho predchodcu. Po mesiaci od príchodu samec uhynul na hemoragickú enteritídu.
Nasledovalo takmer rok dlhé obdobie, keď sme sa intenzívne venovali zlepšovaniu kondičného stavu jeleníc hlavne nastavovaním ideálnej kŕmnej dávky. Síce pomaly ale predsa obe samice začali priberať na hmotnosti a výrazne sa im zlepšila kvalita srsti.
Koncom októbra 2017 sme z Tierparku Berlín doviezli sedemročného samca Turana. Jeho aklimatizácia už prebehla v poriadku. No vzhľadom na náročný presun už samec túto sezónu neprišiel do ruje, a tak sme aj na ďalší rok ostali bez prírastku. Až koncom augusta roku 2019 sme sa dočkali prvého mláďaťa od samice Dory. Naša radosť mala len krátke trvanie, keďže samica malého samčeka po pôrode zanechala a ten uhynul. Bona gravidná opäť nebola.
Po piatich rokoch chovu sme sa 5.7.2021 dočkali mláďaťa, ktoré bolo aj úspešne odchované. Samica Dora svoj druhý pôrod a následnú starostlivosť o mláďa zvládla ukážkovo. Samček rástol každým dňom a jeho odchov prebehol bez najmenších problémov. Ihneď došlo k jeho začleneniu do stáda a samec Turan sa voči nemu správal veľmi obozretne. Pomerne rýchlo začal jelenček prijímať pevné krmivo v podobe komplexných granúl pre jelene a lucernové kocky. Zakrátko na to začal spolu s ostatnými prijímať objemové krmivo v podobe sena a kosenej lúčnej trávy. K dnešnému dňu mláďa aj naďalej prosperuje a nezadržateľne dospieva. Podľa dostupných údajov sa v roku 2021 v zoo inštitúciach sveta narodilo iba 10 mláďat.
